A leták náš reklamný každodenný (ne)daj nám do schránky dnes...

Autor: Ivan Lariš | 10.5.2013 o 17:04 | Karma článku: 9,77 | Prečítané:  940x

Iste to poznáte. Poštové schránky najmä na sídliskách sú denno-denne napchaté do prasknutia. Reklamnými letákmi. Sme národom v zajatí reklamných letákov. Nemám tieto letáky príliš v láske. Ešte sa dá pochopiť, keď nejaká firma touto formou prezentuje nový výrobok. Alebo špecializovaný obchod má neuveriteľnú zľavu na výrobky. Alebo obchodný reťazec má francúzsky, grécky, americký a neviem-ešte-aký týždeň, počas ktorého ponúka tovary mimo „bežnej“ ponuky. To beriem.

Veľká väčšina letákov pochádza od „našich“ obchodných reťazcov. Čo propagujú? Zarážajúce je, že najmä bežný potravinársky tovar. Nech mi niekto láskavo vysvetlí, na čo to tieto reťazce robia? Na čo sú v letákoch vyfotené fakt úplne bežné základné potraviny? Chlieb, žemle, maslo, mlieko? Veď keď idem na nákup do potravín, logicky budem nakupovať potraviny. Nepotrebujem leták, aby ma informoval, že v potravinách sa skutočne ponúkajú základné potraviny. O zľavách alebo akciách v týchto prípadoch asi nemožno vážne hovoriť, rozdiely v cenách sú minimálne. Takže je de facto úplne jedno, kde nakúpim. V jednom obchode majú o 2 centy lacnejšie maslo zároveň drahší iný produkt, inde zase iné...

Pre obchodné reťazce je to režijný náklad. A asi nie malý. Veď zadať, navrhnúť, vytlačiť, rozdistribuovať a rozniesť v krátkom čase toľké kvantá papiera - to je skutočne veľa vynaloženej energie. Pochybujem, že efektívne. Smutné je, že pravdepodobne to i tak v konečnom dôsledku zaplatí spotrebiteľ. Náklady sa vždy premietnu do ceny produktu. Keby radšej obchodné reťazce venovali tieto peniažky, ktoré od nich teraz úspešne ťahajú reklamné spoločnosti, do kvality výrobkov, onedlho by zistili, že žiadne letáky nepotrebujú. Kvalita nepotrebuje reklamu. Alebo jej nepotrebuje až tak veľa, tobôž nie na dennej báze. Iba z času na čas sa zákazníkovi pripomenúť – sme tu pre vás, kvalita zachovaná, ponúkame nové to a to...

Zaujímavé je sledovať, ako tieto drahé materiály, vytlačené na lesklom, plnofarebnom papieri, končia. Majú veľmi krátku životnosť. Pár dní. Niekto si letáky berie zo schránky so sebou a potom si ich s vervou prezerá, porovnáva ceny, iný zase zlostne „vytriedi“ na mieste. Ešte voňajú tlačiarňou. A už sú nechcené. Sú odpadom.  Milé letáčiky končia v kontajneri. Pri troche šťastia v tom modrom, určenom na odpadový papier.

U nás to bolo tento rok trochu iné. Letáky sme nevyhadzovali. Škola na našom sídlisku organizuje každoročne zber papiera. Aj dvakrát do roka. Preto letáky poctivo odkladáme. Zhromažďujeme. Potom balíme do úhľadných balíkov. Skladujeme. V pivnici, na chodbe i v rohu našej obývačky. Po pár mesiacoch sa uzbieralo statočne. Vykúpenie, v podobe termínu zberu, prišlo. Hurá. Beriem starý kočiar, nakladám zabalené balíčky, odvážam a odovzdávam do zberu. Niekoľko desiatok kilogramov. Nad touto hmotnosťou žasnem...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: Rusi majú vynikajúcu techniku. Všetko však závisí aj od politiky

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac.

DOMOV

Minister Gajdoš nepriznal takmer polovicu svojho príjmu

Minister obrany v majetkovom priznaní nespomenul výsluhový dôchodok.


Už ste čítali?